Amalgamvergiftung: unspezifisch aber nachweisbar
Diagnose und Therapie der Schwermetallbelastung an einem Beispiel
14.07.2008 Brigitte van Hattem
Svetlana leidet seit Jahren an unspezifischen Symptomen und verzweifelt fast dabei. Erst eine Heilpraktikerin und Zahnärztin findet die Ursache: Amalgam.


„Ich verstehe nicht, warum man mich so hat leiden lassen!“ Svetlana Wenzl (38) aus Zeutern (Baden-Württemberg) klagt an. Zehn Jahre lang litt sie an schwersten Vergiftungserscheinungen, aber keiner wollte ihr glauben. Die Ärzte nicht und auch nicht ihre Familie. „Die haben alle gesagt, ich bilde mir das ein, es wäre nur psychisch!“
Herzjagen und Todesängste
Svetlanas Leidensweg begann 1996. Von heute auf morgen bekam sie Herzjagen und stand Todesängste aus. Ihr Mann musste zweimal den Notarzt rufen. Doch obwohl Svetlana danach gründlich untersucht wurde, fand sich keine Ursache für ihre Beschwerden. Auf die Idee, dass es sich um Vergiftungserscheinungen durch ihre 13 Amalgamfüllungen im Mund handeln könnte, kam niemand.
Die Symptome einer Amalgamvergiftung
Tatsächlich sind die Symptome einer Amalgamvergiftung unterschiedlich und unspezifisch, wie MUDr. Stanislava Wüst, Zahnärztin und Heilpraktikerin in Bad Schönborn-Mingolsheim bestätigt. Die Liste ist lang, beginnt bei Depressionen und hört bei ständigen Mykosen (Pizerkrankungen) noch lange nicht auf. Eins scheinen aber alle Patienten gemeinsam zuhaben: „Sie wirken insgesamt abwesend und geben auf Befragen an, sie seien „irgendwie im falschen Film'“, so Wüst.
Entgiftung über die Schwangerschaft
Erst als Svetlana mit ihrer ersten Tochter Lucia schwanger war, ging es ihr besser. Heute weiß sie: „Ich habe über die Schwangerschaft entgiftet“. Dafür war Lucia ein weinerliches, quengeliges Kind. Auch Linda, die zwei Jahre später zur Welt kam, war ein wenig langsamer als andere Kinder. Svetlana hatte mit ihren Töchtern alle Hände voll zu tun. Daher wunderte sie sich anfangs nicht, dass sie ständig müde war und Muskelschmerzen hatte. Dann wurde ihr immer öfter schwindlig, ihr war übel und sie spürte einen heißen Druck im Kopf. Waren das die Anzeichen eines Schlaganfalls? Monatelang lief Svetlana von einem Arzt zum anderen, doch keiner konnte ihr helfen.
Mittlerweile hatte Svetlana das Gefühl, ihren Verstand zu verlieren. „Ich konnte noch nicht einmal mehr einen Einkaufszettel schreiben, so unkonzentriert war ich. Dazu wusste ich nie, was ich noch vor einer halben Stunde getan hatte! Ich fühlte mich dumpf und leer, als wäre ich kein Mensch mehr, sondern aus Holz!“ Svetlana wurde immer apathischer.
Erster Verdacht
An guten Tagen stöberte sie im Internet, um möglicherweise selbst etwas über ihre rätselhafte Erkrankung herauszufinden. Sie stieß dabei auf Seiten, auf denen genau ihre Probleme beschrieben wurden. Langsam keimte in ihr der Verdacht: Amalgamvergiftung!
Doch auch die Zahnärzte, die sie zu Rate zog, winkten ab: „Das bilden Sie sich ein!“ Eine Mitarbeiterin ihrer Krankenkasse wurde am Telefon pampig und weigerte sich, die Kosten für eine Zahnsanierung zu übernehmen. „Da könnte ja jeder kommen!“ Svetlana fühlte sich im Stich gelassen, bis sie auf Dr. Wüst traf. Sie konnte die Schwermetallbelastung nachweisen.
Nachweis der Schwermetallbelastung
„Da sich diese Metalle im Bindegewebe und in den Organen ablagern, kann man sie nicht mit einem einfachen Bluttest aufspüren. Wir geben den Patienten ein ausleitendes Mittel (DMSA) und untersuchen ein paar Stunden später den Urin“, so Wüst. Im Fall von Svetlana war ihre Diagnose eindeutig. Sie empfahl ihr dringend, sich sämtliche Füllungen entfernen zu lassen. „Immer nur eine im Monat, weil sonst der Körper vollkommen aus dem Gleichgewicht kommt!“ erzählt Svetlana. Gleichzeitig unterstützte die Heilpraktikerin die Entgiftung über Nieren, Leber und Lypmphe mit ausleitenden Mitteln.
Ausleitung und Entgiftung
„Am 13. März 2007 wurde meine letzte Amalgamfüllung herausgebohrt. Seither bin ich wie neugeboren!“ freut sich Svetlana. „Vorher war ich ein einziges Häufchen Elend, jetzt kann ich wieder denken, fühlen und lachen!“ Doch noch immer mischt sich Wut unter Svetlanas neu gewonnene Lebensfreude. „Warum sind Amalgamfüllungen in Deutschland überhaupt noch zugelassen, wo man doch weiß, wie sehr sie den Organismus schädigen!“ empört sie sich. „Und wieso hat sich die Krankenkasse geweigert, mir die neuen Füllungen zu bezahlen? So hat sie Unsummen für vergebliche Untersuchungen ausgeben müssen!“ Auch über das Verhalten ihrer Freunde und Familie ist sie traurig. „Sie haben mich niemals unterstützt, nur mein Mann stand hinter mir! Ich verstehe ja, dass meine Symptome schwer begreiflich waren. Aber warum haben sie mir nicht einfach geglaubt, dass es mir wirklich schlecht ging?“

Dr. Stanislava Wüst

S. Wenzl heute

Amalgám - strieborný jed

„Chcem, aby ľudia vedeli, že otrava ortuťou je aj niečo iné, ako len poškodenie orgánov. Táto otrava napadá vaše vnútro, vaše JA a vašu dušu. Sú to stavy totálnej rozumovej a citovej otupenosti, keď nedokážete myslieť, hovoriť (miešajú sa vám slová bez toho, aby ste to mohli nejako ovplyvniť), čítať, počítať. Stavy, keď si vaša pamäť, odíde jednoducho na dovolenku. Nedokážete sa na nič rozpamätať, neviete sa orientovať v čase, žijete len v sekunde, ktorú práve prežívate. Váš mozog je zatiahnutý oblakom hmly a vy si pripadáte ako v drevenej bedni s rozmerom 1 x 1 meter. Neviete, čo bolo, čo bude. Začínate sa báť sám seba, pretože nemôžete viac zodpovedať za svoje činy, neveríte si, máte strach, aby ostatní nezbadali váš debilizmus, a tak prerušíte kontakty a všetky aktivity. Sú to neopísateľné stavy, keď vystupujete zo svojho tela a vidíte svet z perspektívy niekoho alebo niečoho úplne iného. Stáva sa z vás iná osobnosť s pocitmi a reakciami, ktoré vám boli dovtedy celkom neznáme - agresivita, hádavosť, nenávisť, hlboký smútok, uplakanosť. Sú dni, keď by ste najradšej všetko skončili a ten hnusný otupený tlak vo vašej hlave vás tlačí jedným nebezpečným smerom. Charakteristické pre túto otravu je aj to, že tieto stavy sa striedajú so stavmi uvoľnenia. Prichádzajú a odchádzajú nečakane a nebadane. Toto všetko mám za sebou a ubezpečujem vás, že za tým nie je žiadne psychické ochorenie."
Tieto riadky som napísala v prvých jasnejších dňoch po dvoch rokoch strašidelnej otravy ortuťou. Keďže v našej rodine dobré zuby boli skôr raritou, snažila som sa starať o svoj chrup. V tridsiatke bola moja ústna dutina vyplnená šestnástimi amalgámovými výplňami. Pamätám sa ešte, ako mi jeden starší zubár povedal, že budem mať s týmto vybavením raz obrovské problémy. Nechápala som vtedy, čo myslí a s pokojným svedomím som si dala vložiť ďalšiu amalgámovú výplň, veď bola „zadarmo".
Ale podme po poriadku ... Príznakmi otravy som trpela už dobrých desať rokov. Prvé vážnejšie symptómy prišli v roku 1996. Búšenie srdca, pichanie v oblasti hrudníka a k tomu neopísateľné stavy strachu a úzkosti. Dvakrát sme volali pohotovosť, pretože som bola presvedčená, že zažívam infarkt. Pri druhej návšteve záchranárov som zaregistrovala ich posmešné pohľady. Odporučili mi autogénny tréning. Nasledovali nespočetné návštevy u lekárov a dôkladné často veľmi nepríjemné vyšetrenia. Nikto však nedokázal určiť pôvod mojich zdravotných problémov. A to som ešte nerozprávala o psychických stavoch otupenosti, za ktoré som sa hanbila.

Na myšlienku pozrieť sa mi do úst a vziať do úvahy mojich šestnásť amalgánov neprišiel nikto z nich. Všetky útrapy sa ako zázrakom skončili, keď som ostala tehotná so svojou dcérkou. Lucinka bola veľmi uplakané, nervózne a nešťastne pôsobiace dieťa. O dva roky sa mi narodila Linduška s mykózou (plesňové ochorenie) ústnej dutiny. Bola vždy veľmi pomalá a zábudlivá. Dnes už viem, že som veľkú časť ortuťového zamorenia preniesla na svoje deti. V podstate som počas tehotenstva detoxikovala svoje telo od ortuti. Preto to náhle zlepšenie. Asi po piatich rokoch sa symptómy ochorenia začali opäť vracať. A to vo svojom celom spektre. Večná únava, bolesti svalov, neskôr sa pridali závraty, nevoľnosť a ten nepríjemný horúci tlak v hlave. Spočiatku som si myslela, že sú to príznaky porážky. Opäť som nastúpila „beh na dlhé trate" po lekároch. No opäť mi žiadny z nich nevedel pomôcť. Cítila som, ako ma postupne zaradujú do škatuľky psychicky labilných hypochondrov. Veľmi nepríjemný pocit, najmä keď zistíte, že vám vlastne nikto neverí. Bez papiera od lekára vám predsa nič vážne nemôže byť. Keď zistíte, že vám prestávajú veriť aj vlastní a začínajú si za vaším chrbtom robiť posmešky, bolí to ešte viac. Medzitým som sa rútila ďalej dolu vodou. Pozorovala som, že mi odchádza pamäť, schopnosť logicky myslieť a uvažovať. Nedokázala som sa orientovať v čase a plynule hovoriť. Nebola som schopná si napísať nákupný lístok, nevedela som, čo som robila pred pol hodinou. Cítila som len totálnu otupenosť a prázdnotu. Vlastne som necítila nič. Z času na čas som mala dobré chvíle, keď som sa vrhala na počítač a hľadala niečo, čo by mi mohlo aspoň naznačiť, čo sa so mnou práve deje. Na nemeckom internete som našla stránky, ktoré presne popisovali moje príznaky. Pomaly začalo vo mne klíčiť podozrenie, že všetky tie ohavné symptómy môžu pochádzať z amalgámových výplní v mojich ústach. Prvá cesta viedla k zubárom, avšak opäť úplne zbytočne. Pokúšali sa ma presvedčiť, že si všetky tie ťažkosti iba namýšľam. Pracovníčka zdravotnej poisťovne, s ktorou som telefonovala ohľadom prebrania nákladov za výmenu amalgánových výplní, ma odbila vetou: „To by mohol každý prísť, dajte si zröntgenovať radšej hlavu." Bola som na dne. Vedela som, že lekári ani zubári mi nepomôžu, že zdravotná poisťovňa mi vybranie plomb neuhradí. V beznádeji som začala listovať v telefónnom zozname. Nakoniec som zatelefonovala liečitelke s doktorským titulom a slovenským menom. Bolo to moja záchrana. MUDr. Stanislava Wüst mi konečne potvrdila moje podozrenie na otravu ťažkými kovmi.
„Symptómy otravy ortuťou sú skutočne rôzne a nešpecifické. Ich zoznam je veľmi dlhý počnúc depresiami a končiac pretrvávajúcimi plesňovými infekciami. Zdá sa však, že pacienti majú jedno spoločné. Pôsobia neprítomne a pri rozhovoroch udávajú, že sa cítia ako v nesprávnom filme. Kedže sa ťažké kovy usádzajú v tkanivách a orgánoch, nedajú sa dokázať jednoduchým krvným testom. Podávame pacientom vylučovaciu látku (DMSA), ktorá viaže a vylučuje pousádzanú ortuť z tela. O pár hodín na to testujeme moč a zaznamenáme podľa množstva vylúčenej ortuti približné zamorenie organizmu." (MUDr. Stanislava Wüst, zubná lekárka a liečiteľka)

V mojom prípade bola diagnóza jednoznačná. MUDr. Wüst mi odporučila kompletné odstránenie všetkých amalgámových výplní za súčasnej detoxikácie organizmu látkou DMSA. Plomby sa museli vyberať postupne, max. jedna až dve za mesiac, pretože vyvŕtaním amalgámu sa do organizmu uvoľňuje dalšie veľké množstvo ortuti, čo má za následok zhoršenie všetkých symptómov. Súčasne som podporovala vylučovacie orgány - obličky, pečeň, žlčník a lymfatický systém. Bola to bolestivá a dlhá cesta, ktorá trvala rok a pol. Konečne som však mala nádej, že sa raz všetko skončí a ja budem opäť normálna žena a matka. 13. marca 2007 mi bola odstránená posledná amalgámová plomba. Odvtedy som ako znovuzrodená. Dokážem sa opäť tešiť a usmievať, myslieť a cítiť. I keď mi vŕta v hlave ešte veľa otázok, na ktoré mi nikto nevie odpovedať. Prečo ma nechali tak dlho trpieť? Kto je zodpovedný za poškodenie môjho zdravia a zdravia mojich dcérok? Prečo nikto nechce mať s touto diagnózou nič spoločné? Diagnóza, ktorá je taká strašná, bolestivá a dokáže do takej miery narušiť vnímanie, že mnohí ľudia nedokážu s ňou ďalej žiť a rozhodnú sa ukončiť svoje trápenie. Možno by stačilo pozrieť ľuďom s psychickými problémami len do úst a poslať ich z čakárne u psychiatra do čakárne k zubárovi...
Svetlana Wenzl, Ubstadt-Weiher, Nemecko (Ďalšie informácie ohľadom otravy a detoxikácie od ortuti nájdete na stránke www.topovoc.eu.)

Komentár

Na základe mojich článkov a príspevkov v internete ma oslovila televízia Markíza a poprosili ma o spoluprácu pri natáčaní reportáže o škodlivosti amalgámu pre ľudský organizmus do relácie Reflex. Veľmi rada som to urobila, pretože považujem za svoju povinnosť hovoriť o obrovských zdravotných problémoch, ktoré môžu amalgámové výplne spôsobiť. Zo skoro hodinového rozhovoru boli moje slová zostrihané do pár sekúnd snáď minuty. Nie som však sklamaná, práve naopak považujem za veľký úspech, že sa táto „diskriminovaná“ téma vôbec dostala na obrazovky. I keď v konečnom výsledku nášho snaženia vyznela celá relácia v prospech tohoto jedu, tí ktorí len trošku uvažujú a nenechajú sa zviezť nepodloženými tvrdeniami, si uvedomia, že pravda je úplne iná.
Rada by som vo svoj prospech poukázala ešte na pár maličkosí, ktoré tv Markíza trošku nevyšli:

Nie som Slovenka žijúca na Slovensku, ale Slovenka žijúca už 22 rokov v Nemecku – myslím, že je to dôležité opraviť, pretože som sa z otravy ortuťou dostala len vďaka otvorenému prístupu niektorých z mála zubárov a lekárov v tejto krajine.  Ako ste v relácii počuli ľudia na Slovensku môžu o takomto prístupe zubných lekárov bohužiaľ len snívať.

K vyjadreniam mladej pani zubárky nemám slov. Snažím sa ju pochopiť, že hovorila len to, čo ju v škole naučili. Škoda len, že nevie, že svojimi presvedčivými tvrdeniami uškodí nie len mnohým svojim pacientom, ale v konečnom efekte aj sama sebe, pretože pri práci s ortuťou sama vdychuje jedovaté výpary. Najviac ma šokli vyjadrenie, že amalgám je vo Švédsku zakázaný z ekologických dôvodov. Keby boli Švédi až tak ekologicky uvedomelí nepostavili by si vo svojej krajine 10 atómových elektrární. O Švédoch je ale naopak známe, že sú veľmi otvorení k tejto diagnóze a zaznamenávajú výborné výsledky pri detoxikácii od ortute hlavne pomocou gluthationu. Nuž a že Nemecko zakazuje amalgám z politických dôvodov, tak o tom by som musela určite niečo počuť, keďže tu žijem už ten rôčik a o túto tému sa aktívne zaujímam. Pripustila by som ešte tak právne dôvody. Politika s touto diagnózou nemá dočinenia. V Nemecku ľudia, ktorým sa podarí objaviť pôvod svojich zdravotných problémov nájdu odbornú pomoc a zubných lekárov, ktorí ich s pochopením príjmu. Mnohí zubní lekári upozorňujú na svojich internetových stránkach na nebezpečenstvo, ktoré amalgámové výplne prinášajú. Sú ordinácie, kde sa s amalgámom už absolútne nepracuje. Zubár tak chrání seba, svoj tím a samozrejme pacientov.

Tvrdenie, že je kapsulový amalgám menej škodlivý je relatívne a pre mňa po mojich skúsenostiach smiešne.  Jediné v čom je snáď o trochu lepší je to, že je presne dávkovaný a sestričke sa do jelenice neusype ľubovoľné množstvo ako dakedy. Ale tak isto obsahuje viac ako 50 percent ortute a zbytok sú iné toxické kovy, ktoré sa časom dostávajú do organizmu a zamorujú ho.

Rada by som podotkla, že prístroj, ktorým vyšetruje pani terapeutka Šanková nie je ten, ktorým som bola vyšetrená ja. Tu sa opäť niekto pomýlil. Prístroj, ktorý používa pani Dr. Wust pracuje na základoch kvantovej medicíny. Prístroj Vám dokáže zmerať energetické hodnoty jednotlivých orgánov a ich energetický výkon. Podľa toho dokáže upozorniť na mnohé ochorenia, ktoré sa ešte neprejavili symptómami. Prístroj tieto merania automaticky vyhodnotí a uvedie diagnózy a ich štádiá. V čase choroby mi prístroj červeným nápisom ukázal, že môj organizmus má problém s amalgámom a potom s črevom, pečeňou a plesňami. Sú to charakteristické sprievodné znaky otravy ortuťou. Taktiež prístroj dokáže otestovať ako pacienti reaguju na jednotlivé preparáty. Je toho určite viac, ale nie som odborníčka, aby som to dokázala presne popísať. Pre mňa bolo podstatné, že mi tento prístroj po skoro dvoch rokoch po vybraní mojich 16. amalgámových výplní, dôkladnej detoxikácii ukázal, že ortuť už nie je mojim problémom.

Milí návštevníci, aj keď celá relácia končí konštatovaním akejsi pani z ministerstva, že amalgám je neškodný (dala by som ju za takéto vyhlásenie zavrieť, keby som mala tú moc), prosím Vás dbajte o svoje zdravie a zdravie svojich detí či už narodených alebo ešte nenarodených. Nedávajte si tento jed do úst.

Ďakujem pani redaktorke Michaele Karasyovej za milý a otvorený prístup k tejto téme a televízii Markíza za odvysielanie tejto reportáže.