Prečo ...

Ked človek prežije niečo strašné, väčšinou ho to poznačí na celý život. Čas je síce vynikajúci lekár, ale spomienky na toto obdobie, ktoré bolo v mojom živote tým najhorším a najťažším stále ostávajú.

V marci 2005 u mňa po dlhých rokoch chronickej otravy, prepukla akútna otrava ortuťou. V tom čase som nosila už dobrých 20 rokov vo svojich ústach 16 amalgánových výplní. Že mi tento  „strieborný poklad“ spôsoboval  zdravotné problémy už dávno, som si uvedomila až neskôr. Že poznačil zdravie aj mojich detí – bol pre mňa najväčší šok, ktorý ešte dodnes rozdýchavam a ktorý sa časom zkoncentroval do hnevu na tých, ktorí – koho vlastne???

Nikto nechce mať s touto diagnózou nič spoločné. Nielen že je zo strany lekárov  a zubárov spochybňovaná a neuznaná, ale ľudia, ktorí „náhodou“ prídu na to, že ich masívne zdravotné a psychické problémy môžu mať pôvod v ortuťovom vybavení ich ústnej dutiny, bývajú často zosmiešňovaní a zaradení do skupiny psychicky labilných hypochondrov.

Preto som si povedala, že budem do konca svojho života o tejto strašidelnej otrave rozprávať a písať.  Ak sa mi podarí presvedčiť, čo len pár ľudí, aby si odstránili z úst svoje amalgánové výplne a detoxikovali  telo od ortute, budem spokojná. A ešte šťastnejšia budem, ak presvedčím niekoho, aby si tento jed vôbec nepripustil k telu.
Mojou srdcovou záležitosťou sú deti. Deti „amalgánových matiek“ reagujú totiž na ďalší založený amalgán do zubov veľmi citlivo. Poruchy nervového charakteru, hyperaktivita, zábudlivosť, roztržitosť, bezcitnosť, agresivita, neposednosť, slabý prospech v škole – aj pod tým všetkým môže byť podpísaná ortuť. Choroby ako napr. multipex skleróza či alzheimerova a parkinsonova choroba  môžu byť ďaľším následkom dlhoročného šafárenia ortute v organizme. Seriózni vedci poukazujú na to, že pri alzheimerovej chorobe je ortuť  prítomná skoro v každom prípade v mozgu chorého. Ortuť je jedným z najjedovatejších kovov na Zemi. Zasahuje hlavne mozog a nervovú sústavu.

Našťastie bol vymyslený počítač, ktorý aj mne v podstate „zachránil život“. Nie, nezveličujem – ľudia s plným mozgom ortute často balancujú na jeho hrane. Jeho prostredníctvom som sa dostala k informáciám, ktoré mi pomohli sa zorientovať a identifikovať s týmto ochorením. I keď je to v čase choroby veľmi ťažké, pretože logické myslenie a pamäť sú poškodené a takmer vyradené z činnosti.

Teraz sú tomu 3 roky, čo som sa zbavila mojich 16. amalgánov. Trvalo to vyše rok a pol – pri takom „vybavení“. Mala som veľké šťastie v nešťastí, pretože som narazila na ľudí, ktorí vedeli o čo ide a neváhali mi pomocť. Pravdou je, že aj tu v Nemecku – takej vyspelej krajine – sa detoxikácie od ortute prevádzajú skoro potajomky a nikto o nich oficiálne nehovorí. Krajiny ako Rusko a Nórsko už používanie amalgánu zakázali, v Nemecku ho nedávajú do úst deťom. Aj to považujem už za pokrok.  Ale nikto oficiálne nevysloví, čo ortuť dokáže spôsobiť. Aj keď to mnohí lekári a zubári vedia. Boja sa? Že by niečo riskovali ...? Mám po svojich skúsenostiach s touto diagnózou z toho celého divný dojem.  Myslím si medzičasom totiž, že lekári nielen že nechcú, ale sa doslova nesmú v tejto téme angažovať. Viete si predstaviť to množstvo žalôb za ublíženie na zdraví? Ale to je už z inej knižky ...

Jeden fakt je istý, že pri tejto ťažkej diagnóze sme ponechaní  sami na seba. Nečakajte pomoc zo strany lekárov či zubárov.

Vďaka mojim krásnym dcérkam som vždy verila v to, že sa raz z toho strašidelného sna  preberiem. To, že som rýchlo uverila tejto neuveriteľnej diagnóze, vyhľadala tých správnych ľudí  a v neposlednej rade pozitívne myslenie, to všetko  určite prispelo k tomu, aby som sa relatívne rýchlo opäť zaradila medzi „normálnych“ ľudí.  Neustále však musím myslieť na tých, ktorí sa trápia celý život. Symptómy tejto otravy sú totiž také nepríjemné, že mnohí z nich sa rozhodnú odísť skôr ...

Mne je dnes fajn, všetky tie hrôzostrašné symptómy sú preč, mám čistú hlavu, vrátila sa mi pamäť, dokážem opäť rozmýšľať a plynule hovoriť. Telo však potrebuje po odstránení amalgánov a ukončení detoxikácie ešte dlhú dobu na to, aby sa všetky orgány – najmä vylučovacie ako je pečeň, zdevastované črevo, ladviny, žlčník, lymfatický systém – ale i mozog a nervy, zregenerovali. Jeden trvalý symptóm mi však ostal. Je to neschopnosť diskutovať s ľuďmi, ktorí tvrdia, že amalgám je neškodný. Ak sa mi predsa len stane, že sa do takejto debaty zapletiem, cítim ako mi začína hučať v hlave, trasie sa mi žalúdok, nabiehajú mi zimomriavky, rozbúši sa mi srdce a očervenie celá tvár. Vtedy cítim, že začínam byť agresívna a môže predomnou sedieť aj pán prezident, jednoducho neručím za seba. Jeden z mála partnerov, ktorého by som akceptovala v debate na túto tému, by bol asi ruský cár Ivan "Hrozný". Nakazil sa syfilisom a lekári v tedajšom mylnom domnení, že ortuť túto diagnózu dokáže vyliečiť, mu vstrekovali vysoké dávky tohto jedu priamo do tela. Cár si v svojej ortuťovej pomätenosti zabil svojho jediného milovaného syna a sám zomrel za strašných múk na pokraji šialenstva. Pred piatimi rokmi bol jeho hrob otvorený a vedci namerali v jeho pozostatkoch ešte dnes 20-násobné množstvo ortute. Je snáď jediným človekom, ktorému bola oficiálne uznaná diagnóza - otrava ortuťou. My otrávení tohto a minulého storočia môžeme o uznaní tejto diagnózy bohužiaľ len snívať.

Dúfam, že Vám táto stránka pomôže nájsť odpoveď na niektoré otázky a prispeje k získaniu toho krásneho a ničím nenahraditeľného pocitu  zdravia a pohody.

Želám Vám pevné zdravie

Svetlana Wenzl

© topovoc