Marhulové jadierka

Pravidelná konzumácia sušených  marhúl a ich jadier je to najlepšie, čo môžete pre svoje zdravie urobiť.

Ktoré sú ktoré?

Existujú dva druhy marhulových jadier – sladké a horké. Sladké jadrá pochádzajú z pestovaných marhúl, ktoré sa bežne ponúkajú na trhoch. Horké marhulové jadrá sa získavajú z malých kyslastých divých marhúl rastúcich v krajinách ich pôvodu. Horké marhulové jadrá sa vyznačujú svojou typickou aromatickou horkou mandlovou chuťou. Jadierka sa môžu líšiť vo svojej veľkosti i sfarbením. Zpravidla sú sladké jadrá podlhovasté a horké majú skôr menšiu guľatejšiu formu.
V júli sa marhule zbierajú a sušia. Po polovici času sušenia sa zo sladkých mäkkých marhúl ručne vytlačí kôstka. Pri kyslastej odrode divých marhúl sa ovocie najskôr prekrojí a ručne sa kôstka vyberie. Kôstky sú ďalej sušené a napokon sa rozbijú, aby sa získala mandla – jadro.  Marhulové jadrá sa starostlivo ručne preberajú.

Zdravotný význam

Marhulové jadrá dodávajú ľudskému organizmu veľa minerálnych látok najmä horčík a kálium. Dôležitý je aj vysoký obsah kyseliny listovej (potrebnej najmä v čase tehotenstva). Horké jadrá obsahujú okrem toho zvýšenú koncentráciu látky zvanej amygdalín (tiež  nazývaný  laetril alebo vitamín B17).  Amygdalín  je kombinácia neutralizovanej (nejedovatej) kyseliny kianovodíkovej.  Často sa na internete môžeme stretnúť s tvrdeniami,  že aj sladké marhulové jadrá obsahujú amygdalín. To však nie je pravda, výlučne horké marhulové jadrá z malých kyslastých divých marhúl obsahujú túto substanciu.
Nasadzovanie vitamínu B17 v biologickej rakovinovej terapii je už od 50. rokov minulého storočia kontroverzne diskutované.  Táto látka bola použitá v mnohých  alternatívnych rakovinových liečbách. Štúdie zo 70. rokov potvrdili jednoznačne (pri pokusoch na zvieratách) účinok amygdalínu proti nádorovým bunkám (Dr. Ernst Krebs, Dr. Kanematsu Sugiura). Školské lekárstvo však tento účinok popiera.

Čo to vlastne amygdalín/vitamín B17 je?

(podľa diplomovaného chemického inžiniera Gernota Homesa)

“Vitamín B17 je vo svojej čistej forme biela vo vode rozpustná a horkasto chutiaca substancia. Z chemického hľadiska sa skladá z dvoch cukrových molekúl – benzylovej a kyanidovej. Často je tvrdené, že vitamín B17 je preto jedovatý, lebo obsahuje kyanid. To je potom spájane s vysokojedovatým cyankáli. Ako chemik musím ale rozhodne povedať: Nie je to pravda! Kyanid vo vitamíne B17 je stabilne viazaný v atómovom spojení. Presne tak, ako kyanid v nejedovatom vitamíne B12. Opačne však ako kyanid v cyankáli, ktorý leží vo voľnej iónovej väzbe a uvoľňuje sa už pri rozpúšťaní vo vode. Vitamín B17 nie je jedovatý. Kto tvrdí niečo iné, je buď zle informovaný alebo neseriózny. Beriem vitamín B17 pravideľne už niekoľko rokov v čistej forme a vo forme horkých marhulových jadier a teším sa pevnému zdraviu.”

Ako účinkuje amygdalín?

Rakovinové bunky obsahujú veľké množstvo enzýmu zvaného beta-glucuronidasa (ďalej BG). BG sa vyskytuje aj v zdravom organizme, ale v minimálnom množstve. V prítomnosti BG sa vitamín B17 rozpadá a uvoľňuje kyselinu kyanovodíkovú a benzaldehyd. Tieto dve látky bojujú proti rakovine zvnútra a ničia ju. Čo sa však stane s vitamínom B17 v zdravom tele? Čo sa deje, keď kyselina kyanovodíková a benzaldehyd prejdú do zdravého tkaniva? Zdravé bunky na rozdiel od rakovinových obsahujú enzým zvaný rhodanesa. Tento enzým dokáže kyselinu kyanovodíkovú premeniť na thiocyanat, ktorý je pre nás zdravý. Thiocyanat znižuje krvný tlak a za druhé je látkou, z ktorej náš organizmus produkuje pre nervy tak dôležitý vitamín B12. Jedovatý benzaldehyd sa mení pomocou vzdušného kyslíka na bolesti utišujúcu kyselinu benzoovú. To je snáď aj dôvod, prečo vitamín B17 pôsobí utišujúco pri bolestiach. Keďže sa rakovinové bunky živia kvaseným cukrom a nie kyslíkom, nemajú proti benzaldehydu žiadnu šancu. V krátkosti povedané: vitamín B17 bojuje proti rakovine zvnútra a pre normálne bunky je zdravý – podľa G. Homesových vysvetlení. 
Na tomto mieste Vám doporučujeme si zaobstarať knihu od Philippa Daya “Rakovina – prečo stale umierame bez spoznania pravdy,” aby ste sa dokázali správne orientovať, skôr ako učiníte dôležité rozhodnutia.

Konzumovanie

Philipp Day (autor viacerých kníh, zaoberajúcich sa pôsobenim vitamínu B17) odporúča chorým jesť denne 30-50 jadierok (0,7 jadierka x váha v kg), nie však naraz, ale rozdelene počas celého dňa. V prípade ochorenia začíname s 10. jadierkami denne a počas 2-3 týždňov zvyšujeme množstvo na konečné. Na jeden raz jeme len 5-7 jadierok. Ľudia, ktorí sú zdraví a chcú jadierka jesť ako prevenciu, by mali denne zjesť 5-10 jadierok. Jadierka by sa mali konzumovať spolu so sušenými marhulami, papájami alebo ananásom, pretože enzými obsiahnuté v tomto ovocí pozitívne ovplyvňujú účinok amygdalínu a taktiež spríjemňujú horkú chuť jadierok.
Ešte slovko k téme  kyselina kyanovodíková a jedovatosť marhulových jadier. U žiadnej z osôb, ktoré trpeli nádorovým ochorením a konzumovali marhulové jadrá ako potravinový doplnok, sa neprejavila nevoľnosť alebo iné symptómy otravy.
Aj keď sa pri rakovinovom ochorení liečite terapiami školského lekárstva (ožarovanie, chemoterapia), je kombinácia užívania jadierok ako prídavná terapia cennou podporou pre poškodený imunitný systém.
Pravidelného konzumovania marhúl a marhulových jadier by sa preto nemal nikdo vzdať ...

Vedeli ste , že …

Je dôležité konzumovať marhulové jadrá spolu s enýzmovým preparátom, alebo ešte lepšie spolu s čerstvými alebo sušenými marhulami. Toto ovocie obsahuje enzými, ktoré sú súčasťou  celého mechanizmu účinku amygdalínu.
Kto konzumuje marhulové jadrá zo zdravotného hľadiska (obsahujú vitamín E, B vitamíny, kálium, horčík a u horkých jadier amygdalín), by mal dávať pozor na to, aby boli jadrá prírodne sušené a nepražené. Vysoké teploty ničia časť vzácnych  výživných látok, ktoré obsahujú.
Marhulové jadrá majú tak isto ako iné oriešky určitý potenciál na alergické reakcie, čo môže viesť vo výnimočných prípadoch k neznášanlivosti. Ak by sa niečo také prejavilo, musí sa znížiť konzumované množstvo jadierok, alebo v najhoršom prípade ich úplne vynechať.
Ak má niekto problémy s hryzením jadierok, môže si jadierka pomlieť na múčku (napr. na kávovom mlynčeku) a tak pridávat napr. do jogurtu alebo müsli. Nedoporučuje sa jadierka variť, aby zmäkli, pretože strácajú tak svoj účinok.
Najväčšími dodavateľmi horkých marhulových jadier do Európy sú Turecko, Sýria a Čína.